Kolobeh vody a rosný bod
Odkiaľ sa berie dážď, keď mláka na dvore zmizla?
Čo sa naučíš
- Opíšem kolobeh ako sled zmien skupenstva.
- Rozhodnem, kedy model vytvorí oblak.
Experiment
Oblak v modeli vznikne, keď je teplota vystúpeného vzduchu nižšia ako rosný bod pri zemi. Voda sa neobjaví ani nestratí, len zmení skupenstvo a miesto.
Načítavam simuláciu…
Vyskúšaj
Vznikne oblak, keď vzduch vystúpi a ochladí sa na 5 °C?
Porovnať hornú teplotu s rosným bodom.
- Nastav 25 °C, 70 % a hornú teplotu 5 °C.
- Pozri, či sa tvorí oblak.
Tvorí sa oblak má hodnotu 1.
Overenie pochopenia
Dážď v tomto výklade je:
Čo by si vonku meral, keby si robil meteorologický záznam?
Vysvetlenie
Pri 25 °C a 70 % vlhkosti je rosný bod približne 19 °C. Vzduch ochladený na 5 °C je pod ním, preto model hlási oblak. Keď hornú teplotu zdvihneš nad rosný bod, oblak zmizne.
Slnko dodá energiu na vyparovanie. Para stúpa s vzduchom. Vo výške je chladnejšie, para skondenzuje na kvapôčkach a môže spadnúť ako dážď. Je to ten istý dej ako orosenie, len vo väčšom. Meteorológ meria teplotu, vlhkosť a oblačnosť. Viacdňový záznam vonku tento simulátor nenahradí, pomenúva však veličiny, ktoré by si zapisoval.
Pojmy
- Kolobeh
- Opakované vyparovanie, kondenzácia a zrážky.
- Oblak
- Kvapky alebo ľadové kryštáliky, ktoré vznikli kondenzáciou.
Príklad
Po daždi sa mláka stratí. Tá istá voda môže neskôr spadnúť inde. Nezanikla.
Čo sa často mýli
- Mrak nie je dym z ničoho.
- Rosný bod nie je teplota varu.
Čo model zjednodušuje
Model nepočíta vietor, fronty ani množstvo zrážok v milimetroch. Je to rozhodnutie, či je horná teplota pod rosným bodom.
Vzorce
Kolobeh opisujeme sledom dejov. Číselný rosný bod počíta simulácia z Magnusovho vzťahu, do zošita ho netreba odvodzovať.